Táto strešná terasa vznikla ako odpoveď na potrebu vytvoriť pokojný exteriér s prirodzenou atmosférou, ktorý nebude pôsobiť ako klasická „strecha“, ale skôr ako malá krajina nad úrovňou terénu. Už pri prvých obhliadkach bolo zrejmé, že potenciál priestoru nespočíva v množstve prvkov, ale v práci s mierkou, výhľadmi a jemnou kompozíciou jednotlivých zón.

Pôvodná extenzívna vegetačná vrstva so suchomilnými rozchodníkmi sa stala základom návrhu a prirodzene nadväzuje na charakter celej strechy. Nové riešenie s ňou pracuje citlivo – dopĺňa ju o ďalšie vrstvy vegetácie, pohyb v priestore a pobytové miesta, pričom rešpektuje maximálne možné zaťaženie strechy aj limitovanú hrúbku substrátu. Celý koncept bol preto navrhovaný s dôrazom na ľahké materiály, suchomilné rastliny a dlhodobú udržateľnosť.

Priestor terasy je od okolitého terénu mierne vyvýšený, preto bolo dôležité prirodzene vyriešiť prechod medzi pobytovou časťou a vegetačnou strechou. Návrh pracuje s jemným schodiskom a sériou šlapákov, ktoré voľne vedú naprieč strechou smerom k záhradnému domčeku. Chodníky nepôsobia striktne ani technicky – naopak, jemne sa strácajú v trávach a výsadbách, čím vzniká pocit prirodzeného pohybu krajinou.

Jedným z hlavných momentov návrhu je pokojná oddychová zóna s kreslom orientovaným do výsadieb a výhľadov. Vedľa neho sa nachádza plytký vodný prvok z cortenu, ktorý vytvára jemné zrkadlenie oblohy a vegetácie. Voda tu nepôsobí dominantne ani okázalo – je tichým prvkom, ktorý priťahuje vtáctvo a do priestoru prináša pohyb, odrazy a atmosféru. Celé okolie vodného prvku je doplnené o výsadby levandúľ, suchomilných tráv a stepných trvaliek, ktoré dobre znášajú slnečné podmienky strechy a zároveň vytvárajú mäkký, prirodzene pôsobiaci charakter.

Pri návrhu sa pracovalo aj s myšlienkou menších „ostrovov“ vegetácie – mierne vyvýšených plôch pripomínajúcich prírodné kopy alebo malé duny. Tieto modelácie pomáhajú rozbiť veľkú plochu strechy a vytvárajú prirodzenejší reliéf priestoru. V kombinácii so štrkovými chodníkmi alebo drevenými prvkami pôsobí terasa menej technicky a viac ako súčasť krajiny.

Dôležitou témou bolo aj súkromie. Pred spálňou sa preto neuvažovalo s veľkou drevinou, ktorá by zbytočne tienila interiéru, ale skôr s väčším vegetačným kvetináčom s jemnejšou výsadbou. Tá vytvára prirodzené filtrovanie pohľadov od susedov, no zároveň ponecháva priestoru dostatok svetla a vzdušnosti.

V časti pri svahu návrh pracuje s pokračovaním kamenného múrika, ktorý sa postupne mení na kaskádovitý terén s výsadbou trvaliek a skalničiek. V štrbinách múrov sú umiestnené skalné ruže a suchomilné rastliny, ktoré zjemňujú technický charakter konštrukcií a pomáhajú prepájať architektúru s vegetáciou. Medzi múrikom a terasou vzniká úzky pás, ktorý bol navrhnutý ako praktická bylinková časť – nenápadná, ale veľmi príjemná súčasť každodenného používania priestoru.

Celý návrh je postavený na kontraste jemnej vegetácie, prírodných materiálov a jednoduchých architektonických línií. Výsledkom nie je klasická strešná terasa, ale pokojná strešná krajina, ktorá pôsobí prirodzene počas celého roka a ponúka miesto na oddych, tiché ranné chvíle aj večerné posedenia pod otvorenou oblohou.